V tomto čísle časopisu Prameň sme sa rozhodli uverejniť skrátený rozhovor s prezidentom Slovenskej lekárnickej komory Ondrejom Sukeľom na tému homeopatie. Nenájdete v ňom nič, čo by sa týkalo jej duchovného pozadia.  To nie je cieľom nasledujúcich riadkov. Skôr sme chceli dať dôraz na fakty, ktoré si pri akceptovaní homeopatie ako liečebnej metódy často neuvedomujeme a tiež trochu vyzdvihnúť klasickú liečbu, ktorej význam máme tendenciu neraz z rozličných dôvodov zavrhovať alebo podceňovať.

Najmä vo väčších mestách má čoraz viac pediatrov okrem titulu MUDr. za pomlčkou ešte dodatok homeopat. Je to tak preto, lebo lekári sa prispôsobujú súčasným trendom alebo sa prikláňajú k tejto alternatívnej metóde liečby naozaj z presvedčenia?

Sú aj naozaj presvedčení homeopati, ako napr. MUDr. Eleková z Česka, ktorá o homeopatii veľa publikuje a neuznáva nič klasické, ani očkovanie. Takýchto je, našťastie, menšina.

Väčšina lekárov, ktorí liečia homeopatiou, sa snaží vyjsť v ústrety svojim pacientom. Nejeden zdravotník to robí, že sa prispôsobuje záujmu pacienta. Aj keď si všimnete, čo všetko dnes kúpite v lekárni – od kozmetiky cez výživové doplnky až po obojky pre zvieracích miláčikov – to všetko je snaha vyjsť v ústrety klientovi.

Zdravotníci by sa mali snažiť pacienta viac vzdelávať. Je to, samozrejme, náročná cesta.

Aký je podľa vás hlavný dôvod, že homeopatia je u ľudí v takej obľube?

Keď u nás príde mama s dieťaťom k lekárovi a ten jej povie, že dieťa potrebuje len byť doma v posteli s teplým čajom, tak je vnímaný ako zlý lekár. U nás sa automaticky očakáva, že návšteva lekára sa skončí predpísaním receptu. Na Západe ľudia takto nerozmýšľajú.

Lekár teda predpíše nejaké homeopatikum, a mamička je spokojná, lebo verí, že homeopatia nemá nežiaduce účinky a navyše v sebe ukrýva akýsi závan tajomnosti. Aj dieťaťu chutí, sú to sladké guľôčky, nič horké či inak nepríjemné. Je to predaj zážitku, nie zdravotného postupu.

Som rád, že rodičia sa nedožadujú za každú cenu antibiotík – to je dobrý trend. Kedysi to tak nebolo. Ale predsa chcú niečo predpísať aj dnes. Posteľ a teplý čaj stále nestačia.

Stáva sa, že pediater predpíše alebo odporučí napríklad sirup proti kašľu a rodič až doma zistí, že ide o homeopatický prípravok. Je to legálne?

Žiaľ, áno. Homeopatiká musia byť v zmysle smernice EÚ registrované ako lieky, majú svoje kódy. Z právneho hľadiska teda nie je rozdiel medzi penicilínom a homeopatikom. Ibaže pri homeopatii je registračná procedúra značne zjednodušená. Kým liek, napríklad spomínaný penicilín, musí prejsť predklinickými testami, drahými klinickými štúdiami – teda tortúrou, ktorá predstavuje stohy dokumentov - homeopatikum toto dokladovať nemusí. Stačí, že je na obale uvedené, že je to homeopatikum, a už môže byť zaregistrované.

Vo Švajčiarsku sa dokonca v referende rozhodlo, že homeopatia je pred zákonom postavená na rovnakú úroveň ako klasická medicína, a teda aj homeopatiká môžu byť dotované z verejných zdrojov.

Tu treba vnímať kultúrne špecifiká každej krajiny. Vo Švajčiarsku sa rozhoduje referendom o každej malichernosti. Ale možno aj u nás by takéto referendum skončilo podobne, pretože reklama a lobing by to prevalcovali.

Prečo je podľa vás homeopatia neodbornou alternatívnou záležitosťou?

Pre dôvody, ktoré som uviedol. Nespĺňa prísne kritériá, ktoré sú kladené na klasické lieky. Nie je to medicína založená na dôkazoch. Nevieme, ako funguje, a predsa hovoríme o nej, že nemá vedľajšie účinky. Ako to vieme?

Mnohí kritici homeopatie tvrdia, že ide iba o placebo efekt. Ale nie je na druhej strane fajn, ak ľudia berú nejaké placebo a neberú na každé nachladnutie lieky?

Efekt placeba využíva aj klasická medicína. Existujú odborné štúdie o tom, akú farbu má mať tabletka proti bolesti alebo proti depresii, aby jej pacient viac dôveroval.

Ak poviete človeku, ktorého bolí hlava: „Vezmi si toto, je to lentilka,“ tak ho po užití tej lentilky hlava bolieť neprestane. Ale ak o tej istej „lentilke“ poviete, že je to účinné analgetikum, tak 30 percent ľudí hlava bolieť prestane.

Nie sú ale lepšie cukrové guľôčky ako tabletka proti bolesti?

Homeopatia nie je odborný prístup. Zaváňa šarlatánstvom, a preto ju nemôžem podporiť. Hlavne ak je nazývaná „liekom“.

Častý protiargument znie takto: ak je homeopatia naozaj iba placebo, ako je potom možné, že funguje aj na bábätkách či zvieratách?

Pokiaľ viem, neexistujú nijaké relevantné štúdie, ktoré by na veľkej skupine pacientov dokázali žiaduci efekt. Keď sa aj robili nejaké štúdie, výsledky boli na úrovni podávania placeba – či už u detí alebo u zvierat. A ak si zoberieme diagnózy, ktoré sa homeopatiou najbežnejšie liečia, väčšinou sú to banálne nádchy a alergie, kde sa mnohé detí vyliečia aj bez toho, že by sme im niečo podávali.

Zástancovia homeopatie sa ohradzujú, že je založená na bylinnom princípe.

K tomu je jeden dobrý vtip: „Mám opicu z liečivých rastlín, lebo na tej Becherovke písali tých 38 percent veľmi malými písmenami.“ Homeopatia má ďaleko od bylín. Možno na začiatku tam nejaká príroda je, ale na konci je až tak zriedená, že tam z tej byliny nie je nič.

Užívatelia homeopatie tvrdia, že je rozdiel medzi produktmi, ktoré si kúpia sami a tými, ktoré im predpíše homeopat.

To je placebo efekt umocnený. Dnes sú bežní zdravotnícki pracovníci veľmi vyťažení a nemajú čas na pacienta. Ale keď pacient príde k homeopatovi, ten sa mu venuje aj hodinu. Pýta sa ho na to, ako sa má, kedy sa mu zhoršia príznaky, či sa nepohádal s manželkou, ako v robote... Nazýva sa to všeobecná diagnostika, na základe ktorej stanoví homeopat liečbu. Teda váš kašeľ a kašeľ vášho kolegu môžu byť pre nich dva úplne odlišné kašle, pretože vy ste sa pohádali s manželkou...J

Čím to je, že k homeopatii inklinujú viac ľudia s vyšším vzdelaním?

Je pravda, že čím je človek jednoduchší, tým skôr verí svojmu lekárovi, profesionálovi. Vzdelaní ľudia si radi kadečo vygooglia na internete, chcú sami prispieť k úspechu liečby seba či blízkych. Keby však čítali aj argumenty proti, dočítali by sa o odborných štúdiách, ktoré hovoria o neúčinnosti homeopatie. Tie sú aj na internete, aj publikované v top lekárskych časopisoch.

Prečo to teda nepresvedčí ľudí, aby nemrhali svojimi peniazmi?

Človeka odrádza už príbalový leták klasického lieku. Musia v ňom byť vypísané všetky nežiaduce účinky, aj tie, ktoré sa prejavia u jedného človeka z 10 000. Indikácia lieku má dva riadky, nežiaduce účinky sú na dve strany. To pri homeopatii nemáte. Tá je údajne vhodná aj pre tehotné, dojčiace – proste super. No keď si pozriete leták k obyčajnému magnéziu, máte pocit, že z neho umriete.

Nie je problém aj v tom, že ľudia vnímajú, akoby farmaceutickým firmám vyrábajúcim klasické lieky išlo viac o zisk ako o zdravie človeka?

Pojem farmaceutická firma znie dnes už ako nadávka. Ale je to aj vina lekárov, lebo keď pacient vidí v čakárni reprezentanta istej firmy a zrazu má predpísané lieky od tej firmy – nuž čo si má o tom pomyslieť? Na druhej strane si treba uvedomiť, že homeopatické firmy sú tiež farmaceutické firmy a tiež majú nemalé obraty. Navyše majú aj vstup na trh značne zjednodušený, ako som už o tom hovoril.

Nemala by si klasická medicína viac zobrať príklad od nevedeckých homeopatov aspoň v tom, že viac bude počúvať potreby a problémy pacienta?

Klasická medicína práveže vníma potreby pacienta, ale nie v tom, že s ním o tom hodinu hovorí. Keď pacient príde k praktickému lekárovi, najprv mu sestra vezme dajme tomu tri ampulky krvi, potom ide k lekárovi. Ten ho pošle možno na sono alebo na röntgen. Pacient to vníma ako zabité hodiny, ale reálne sa oňho stará tím desiatich ľudí, profesionálov. Nakoniec z vyšetrení odchádza sklamaný, lebo dostal „iba“ predpis na lieky, ktoré mu majú znížiť tlak. Pritom starostlivosť oňho je omnoho dlhšia a odbornejšia ako u homeopata. Uňho mu možno klesne tlak z príjemného rozhovoru, zatiaľ čo u lekára mu stúpa tlak už len z toho čakania.

Škoda, že dnes je liek devalvovaný na úroveň obyčajného tovaru. Stratila sa jeho „posvätnosť“. Kedysi sa lieky vyrábali priamo v lekárni. Pacient dostal predpis, ktorý nevedel prečítať, prišiel do lekárne, ktorá pôsobila tajomne. Tam mu povedali, že mu to musia pripraviť a že na druhý deň si pre liek môže prísť. Preto sú dnes mnohými viac akceptovaní homeopati, ktorí tie posvätné rituály vykonávajú, ako lekárnici, ktorí „iba“ robia reálnu prácu.

V čom vidíte morálny problém homeopatie?

Najmä v tom, že lekár alebo lekárnik má odborné vzdelanie a má vedomosť o nevedeckom pozadí homeopatie, a napriek tomu pacientovi homeopatiu odporúča. Je to vedomé porušovanie princípov, na ktorých vyštudoval.

Aj v etickom kódexe, ktorý je súčasťou Zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je uvedené, že zdravotnícki pracovníci majú poskytovať zdravotnú starostlivosť a liečebné postupy v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy. A tie homeopatia nespĺňa.

(zdroj www.postoy.sk, upravené a skrátené)